Naučme sa oddychovať
Zamýšľate sa niekedy nad tým, na čom je postavená dnešná spoločnosť? Prečo je syndróm vyhorenia takým častým javom a prečo hltáme tabletky na depresiu v kvantách?
Jednou z hlavných príčin je stres vyvolaný neustálymi požiadavkami na podávanie výkonu. Výkonu v práci, doma ako partner/otec/matka, či v spoločenskej oblasti. Je to častokrát až neúnosný tlak, ktorý sa následne prejaví totálnym vyčerpaním, ba až fyzickými ťažkosťami.
Dvojka nie je známka
Možno sú vám známe tieto výroky: „Uč sa dobre, inak z teba nič nebude.", „Dvojka nie je známka.", „Pozri na Tomáša, ten má samé jednotky." či „Ak donesieš dobré vysvedčenie, kúpime ti nový mobil." Už od detstva je od nás požadovaný výkon a výsledky. Sme porovnávaní s druhými bez ohľadu na nášvlastný talent a potenciál. Čo je ale najhoršie, tieto výroky sa nám zarývajú hlboko do podvedomia a my máme i v dospelosti tendenciu plniť úlohy, len aby sme za ne dostali odmenu či vo finančnej podobe alebo vo forme pochvaly a uznania. Stále si totiž nosíme našich rodičov "vo vrecku".
Ja Vám všetkým ukážem!
Je dôležité mať smerovanie a určené ciele, je v poriadku chcieť v živote uspieť . Naša energia by sa ale nemala upriamovať na podávanie výkonov, cez ktoré si potvrdzujeme vlastnú hodnotu. Tá by mala tkvieť v niečom inom. Zdravo sebavedomý človek nie je závislý od mienky a hodnotenia druhých ľudí, je si vedomý svojich kvalít a je spokojný sám so sebou. Avšak ruku na srdce: komu pochvala nespraví dobre? Samozrejme, je však rozdiel lipnúť na mienke a pochvale druhého a mať dobrý pocit z uznania, že niečo robíme dobre.
Častým motívom prehnane ambiciózneho človeka býva mnohokrát práve nedocenenie zo strany rodičov a okolia v jeho detstve, prípadne podceňovanie a zhadzovanie jeho osobnosti a kvalít. Takíto ľudia nosia v sebe častokrát krivdu vo forme vzdoru, ktorý sa prejavuje nezdravým sebapresadzovaním, súťaživosťou a prehnanou ctižiadostivosťou. Chcú ostatným a podvedome najmä svojim rodičom ukázať, že sa mýlili a že sú schopní. Nepriamo si tak vyžadujú uznanie, ktoré im tak veľmi chýbalo.
Život ako z hollywoodskeho filmu
Krásny, bohatý, s dvomi deťmi, veľkým domom a labradorom. Ideálny obraz pre mnohých ľudí. Stáva sa však, že i takí, ktorí túto, na prvý pohľad, idylu dosiahnu, nie sú šťastní a cítia sa prázdne. Prečo? Možno uspokojili svoje materiálne či spoločenské potreby, uspokojili rodičov, nadriadených a priateľov, ale na niečo zabudli. Neuspokojili seba samých. Svoje skutočné potreby, to, po čom im srdce „piští". A tento rozkol sa prejavuje narastajúcou nespokojnosťou.
Ak sa náhodou pristihnete pri tom, že sa snažíte urputne dosiahnuť uznania, povýšenia, či lipnete na zhromažďovaní materiálnych statkov, položte si otázku: aký je váš skutočný motív? Je to preto, lebo po týchto veciach naozaj zo srdca túžite? Alebo vás ženie predstava, ako by na vás nahliadalo okolie? Táto sebareflexia nie je jednoduchá, pretože naše počínanie býva častokrát zautomatizované a skutočný motív našej snahy býva zakopaný hlboko v našom podvedomí. Ak sa však vo vás pri čítaní týchto riadkov niečo pohlo, je dobré tomu venovať pozornosť a nezakopávať to „pod koberec". Pokiaľ neviete na príčinu vašej nespokojnosti napriek snahe prísť sami, skúste sa obrátiť na psychoterapeuta alebo kouča, ktorý vám ju pomôže odhaliť.
V súlade so sebou samým
Domnievam sa, že tu nie sme preto, aby sme plnili niečie priania a predstavy, ale preto, aby sme naplnili náš potenciál a pri jeho napĺňaní prežívali radosť. Aby činnosti, ktorým venujeme našu pozornosť neboli len bezhlavým plnením úloh alebo generátorom peňazí, ale aby nám prinášali spokojnosť a súlad so sebou samým. Pokiaľ ten chýba, nastáva stres a disharmónia, ktorá sa prejavuje psychickými i fyzickými ťažkosťami. Ak vytrvalo ignorujeme varovné signály nášho tela, môže sa sať, že si ono nakoniec vyberie voľno v podobe niekoľkodňového pobytu v nemocnici.
Signály nadmerného stresu a vyhorenia:
dlhodobo zlá nálada
vyčerpanosť a únava
strata radosti
strata motivácie
strata zmyslu života
zanedbávanie rodiny a priateľov
migrény
bolesti chrbtice
Ak ste si v tomto zozname našli viac bodov platných pre Vás samých, možno nastal čas prehodnotiť priority a zvoľniť tempo.
Čo s tým?
Mnohí z nás využívajú podstatnú časť dňa ľavú hemisféru mozgu. Tá zodpovedá za analytické myslenie, logiku, jazyk, fakty, dáta a čísla. Je to naša racionálna polovica, ktorá vie byť veľmi nápomocná, ale pokiaľ ju „prepaľujeme" a potláčame našu emočnú časť zastúpenú pravou hemisférou, častokrát v nás vzniká pretlak, ktorý ráciom už zvládať nedokážeme. Pre pocit životnej rovnováhy by mal byť medzi týmito dvoma polovicami balans. Nižšie pre vás uvádzam pár tipov, akými môžete vašu pravú hemisféru - centrum emócii, zmyslov, tvorivosti, intuície, fantázie, umenia či vtipu, povzbudiť.
Šport - výborný spôsob ako vybiť negatívne emócie, vyčistiť myseľ a načerpať zdravú energiu. Navyše posilníte svoje telo a imunitu. Nie nadarmo sa vraví „V zdravom tele, zdravý duch". Počúvajte sa a vyberte si šport, ktorý vám najviac vyhovuje. Niekto sa potrebuje z emócii "vytrieskať", niekto vybehať, niekto naopak potrebuje pokojné a pomalé pohyby.
Umenie (hudba, divadlo, maľovanie, sochárstvo, fotografovanie atď...) - čo sa týka hudby, tá môže byť v spojení so športom (tanec, zumba, aerobic...), spevom, hrou na hudobnom nástroji, či pasívnym počúvaním. Umenie v nás otvára emócie a necháva racionálnu zložku odpočívať.
Meditácia - veľmi dobrý pomocník pri nervovom vypätí a rozkolísanosti. Meditáciou nemusí byť výhradne dokonalý zen stav. Mali by ste sa v nej predovšetkým cítiť príjemne a uvoľnene. Pokiaľ ste meditáciu ešte neskúsili alebo praktikujete len krátko, je normálne, že Vám zo začiatku budú myšlienky lietať a bude ťažšie ich „odfiltrovať". Je to v poriadku, nenechajte sa odradiť a myšlienky nechajte sebou len preplávať, nezachytávajte ich. Pravidelným tréningom a kultiváciou mysli im prestanete prikladať takú veľkú váhu a budete ich lepšie kontrolovať. Pamätajte, vy ste pánom svojej mysle, nie ona vaším.
Hodinka pre mňa - aj keď máte povinností vyše hlavy, nezabúdajte na seba. Čas, ktorý si na seba vyhradíte je investíciou do vás samotných. Nájdite si pre seba aspoň hodinku času. Keď aj nie každý deň, ale aspoň raz do týždňa, kedy sa budete venovať len sebe. Choďte na masáž, kaderníkovi, uvarte si dobré jedlo, stretnite sa s kamarátmi, kúpte si niečo pekné na seba, prečítajte si knihu, pozrite si dobrý film, možností je veľa. Alebo si len jednoducho dajte pohov, vyložte si nohy a doprajte si šlofíka. :-)
